Dejepis - Anglicko, Francúzsko, 100 ročná vojna
1. 3. 2012
Anglicko
- pôvodní obyvatelia boli Kelti
- v 5. až 7. storočí väčšiu časť Anglicka ovládli germánske kmene Anglov, Sasov a Jutov
- v 6. – 7. stor. vzniklo tu sedem včasnostredovekých štátov, boli to kráľovstvá: Kent, Wessex, Essex, Sussex, Východné Anglicko, Northumbria, Mercia
- v 8. stor. začínajú útoky Vikingov – Normanov
- v roku 1066 v bitke pri Hastingse - normanský vojvoda Wiliam I. Dobyvateľ porazil
anglického panovníka, začal si pod seba začleňovať
územie Anglicka
- anglosaskú šľachtu zbavoval pôdu, ktorú dával
normanskej šľachte
-Viliam II. – od roku 1069 vládol aj v Normandii
- Henrich I. – ( 1110- 1135)
- krajina počas jeho vlády zaznamenala rozvoj súdnictva, financií, správy štátu
- vytvorila sa VEĽKÁ RADA- zasadala 2x do roka, rozhodovala o vypísaní
nových daní, je predchodcom parlamentu
KRÁĽOVSKÁ RADA- zasadala stále, je predchodca vlády
FINANČNÁ KOMORA
- po Henrichovej smrti vypukla občianska vojna, na trón sa dostala dynastia Plantagenetovcov
- Henrich II.- viedol expanzívnu politiku, vládol aj vo francúzskych územiach
- jeho syn – Richard I. Levie srdce- zúčastňoval sa križiackych výprav, počas jeho neprítomnosti
vládol jeho brat Ján II. Bezzemok, ktorý na príkaz šľachty
vydal v roku 1215 VEĽKÚ LISTINU SLOBÔD
(Magma charta libertatum)
- zoznam požiadaviek, ktoré mali zabezpečiť šľachte ich feudálne výsady.
- Listina potvrdzovala a upravovala mnohé dôležité oblasti – váhy, miery, zákonné práva slobodných obyvateľov a miest
- Arcibiskupi, biskupi, opáti, knižatá, baróni bodú prítomní na kráľovskej rade, ako aj ich podriadení a lénnici, ktorých majú právo zavolať.
- Kniežatá a baróni môžu byť potrestaní iba osobou im rovnou a podľa stupňa ich previnenia.
- Žiadna dedina, ani jednotlivec nemôžu byť nútení k stavaniu mostu, iba ak sú k tomu zaviazaní právom oddávna.
- Žiaden úradník nemá právo predstaviť pred súd niekoho, proti ktorému nemá dôveryhodných svedkov.
- Žiaden slobodný muž nemôže byť zadržaný, vyhnaný zo svojho majetku alebo ináč zničený, alebo robiť proti nemu zásah, iba ak je právoplatne odsúdený.
- Keď vypukne vojna, tak obchodníci z krajiny, s ktorou je Británia vo voje, ktorí sa nachádzajú na britskom území budú bez škôd zadržaný a správať sa k nim bude tak ako sa znepriatelená strana správa ku anglickým obchodníkom na jej území.
Henrich III. – ( 1216 – 1272)- zvyšovanie daní a cudzí radcovia z Francúzska vyvolali veľkú
nespokojnosť šľachty, ktorá proti kráľovi povstala
- Eduard I., Eduard II., Eduard III. – jeho výprava do Francúzska zahájila storočnú vojnu
1336- 1453
- Po skončení storočnej vojny vypukla Vojna dvoch ruží 1455 - 1485
- príčiny vojny – nezhody medzi rodmi Lancasterovcov (Sever Angl. – v znaku majú červenú ružu)
Yorkovci (Juh, Wales – v znaku mali bielu ružu)
a) príčinou bol nárok vznesený Richardom z Yorku
b) druhou príčinou bol ústup Anglicka zo svetovej politickej scény po skončení storočnej vojne, Anglicko sa zmietalo v obrovskej anarchii, psychicky chorý panovník Henrich VI. nebol schopný vládnuť sám, jeho opozícia na čele s Richardom z Yorku žiadala jeho odstránenie z trónu
- zvíťazila vedľajšia vetva Lancasterovcov – Tudorovci
Francúzsko
- po roku 843 západná časť Franskej ríše pripadla pod správu Karola Holého
- 987- vymierajú Karolovci – nastupuje rod Kapetovcov ( Hugo Kapet vlastnil pozemky okolo
Paríža a Orleans), počas ich panovania sa prejavujú rozbroje so
šľachtou, územie bolo rozdrobené na kniežatstvá)
- prvý mocný panovník – Filip II August ( 1180-1223)
- postavil silnú armádu a podrobil si odbojných veľmožov, začal
s modernizáciou Francúzska, zúčastnil sa na križiackej výprave
- od Jána Bezzemka získal Normandiu
- Ľudovít IX. Svätý- vykázal z Francúzska všetkých Židov, ktorí nechceli konvertovať na
katolicizmus, zahynul pri križiackych výpravách
- Filip IV. Pekný- zaviedol právne reformy, opieral sa o mešťanov a templárov
- požičiaval si peniaze od Židov, keď im nemal z čoho platiť, začal ich
prenasledovať, zobral im majetky
- rozpustil templárov , jeho dcéra Izabela si zobrala za manžela princa z Walesu
- zavádzal nové dane, pričom zdanil aj cirkev, dostal sa do sporu s pápežom Bonifácom VIII. – AVIGNONSKÉ ZAJATIE PÁPEŽOV
- hlavnou príčinou premiestnenia pápežskej rezidencie z Ríma do Avignonu bol spor francúzskeho kráľa Filipa IV. Pekného s pápežom Bonifácom VIII.
- v roku 1302 pápež vydal bulu Unam sanctam, v ktorej vyhlásil, že oba meče - meč moci duchovnej i moci svetskej zveril Boh sv. Petrovi, a teda všetci kresťanskí králi majú moc len z pápežovej milosti. Naproti tomu právnici francúzskeho dvora tvrdili, že kráľovská moc pochádza priamo od Boha.
- spor Bonifáca VIII. s Filipom vyvrcholil v roku 1303: pápeža prepadla a zbila banda zbojníkov na príkaz kráľa, na následky Bonifác
- Filip IV. si postupne získal v kardinálskom zbore vplyv, vymohol zvolenie pápeža Klementa V., ktorý sa rozhodol premiestniť pápežskú rezidenciu z Ríma do Avignonu, na takmer 70 (1309-1376).
- keďže mesto bolo obklopené francúzskym územím, patrilo do mocenskej sféry francúzskeho kráľa
- kresťania boli nespokojní, zvolili si nového pápeža v Ríme a neskoršie v Pise, vznikla tzv. pápežská schizma ( cirkev mala troch pápežov)
- situáciu vyriešil až snem v Kostnici, kedy sa novým pápežom stal MartinV
Francúzsko-anglické vzťahy
STOROČNÁ VOJNA 1336 - 1453
Príčiny vojny - a) anglický panovník vlastnil územia vo Francúzsku, v roku 1328 vymrel rod
Kapetovcov vo Francúzsku a nárok na trón si robil Eduard III ( vnuk Filipa IV.
Pekného), francúzska šľachta ho za kráľa nechcela a na trón dosadila Filipa VI.,
ktorý pochádzal z vedľajšej vetvy Kapetovcov, z rodu Valois
b)územné spory o –Flámsko - (najvyspelejšia časť Francúzska – súkenníctvo –
Anglicko dováža vlnu) dnes územie Belgicka
- Gaskonsko – Anglicko dováža z tejto oblasti víno chce si ho
udržať
- 1.etapa- Angličania mali prevahu na mori, v námornej bitke pri Sluis 1340 si zaistili kontrolu nad
kanálom La Manche
- 1341 Angličania vyhrali v bitke pri Kreščaku – Eduard III. využil lukostrelcov z Walesu
- 1347 Angličania dobyli mesto Calais a v tom istom roku bolo podpísané 8 ročné
prímerie medzi Anglickom a Francúzskom, ktoré trvalo do roku 1355
- 1356 saodohrala bitka pri Poitiers, kde boli Francúzi porazení
- prvá etapa skončila v roku 1360 mierom v Brétigny, Eduard III sa zriekol francúzskej koruny
2.etapa- Anglicko začína prehrávať, do roku 1380 zostali pod Anglickom len oblasti Bayonne,
Bordeaux, Brest, Calais
3. etapa- Anglický panovník Henrich V sa vylodil v Normandii, obnovil nároky na francúzsky
trón, podarilo sa mu ovládnuť celú Normandiu
- proti Angličanom sa zdvihla vlna odporu, na čelo ľudového povstania sa postavila v r.
1423 Jana z Arcu – 17-ročné sedliacke dievča. Pochádzala z osady Domrémy, zjavil sa jej Boh a žiadal, aby viedla francúzsky ľud k víťazstvu, dostala rytierske brnenie, koňa
a výzbroj, ľudia ju vítali s nadšením a ona na čele svojho vojska dosiahla víťazstvo pri
obliehanom Orleáns → volali ju aj Panna Orléanska
- Janu z Arcu zajali Burgunďania – spojenci Anglicka a za 10 000 zlatých ju predali
Angličanom, tí ju odsúdili ako bosorku a 30. 5. 1431 ju upálili. Týmto chceli odkázať, že
Jana nebola spojencom Boha ale diabla a tak chceli oslabiť národne povedomie
Francúzov.
- v roku 1435 Burgundsko prestúpilo nastranu Francúzska, nasledujú porážky Angličanov
- Francúzi zvíťazili r. 1453 v bitke pri Castillone pod anglickou nadvládou ostalo len
mesto Calais
- dôsledky: Francúzsko sa politicky zjednotilo- vznikla silná centralizovaná monarchia so stálym vojskom,
došlo k hospodárskemu rozkvetu a formovaniu novodobého francúzskeho národa
